Multitasking: čo to je, prečo ho mozog nevie a ako prepínanie obmedziť
Multitasking v psychológii znamená robiť viac úloh naraz – napríklad písať e-mail počas porady. Pri náročných úlohách však mozog v skutočnosti nebeží v dvoch koľajach naraz: rýchlo medzi úlohami prepína a každé prepnutie stojí trochu času a presnosti. V počítačoch a mobiloch znamená multitasking niečo iné (viac spustených aplikácií naraz) a tomu sa tu nevenujeme. Nižšie nájdeš, čo ukázali štúdie, odkiaľ sú populárne čísla „40 %“ a „23 minút“, čo je zvyšková pozornosť a 6 tipov, ako prepínanie obmedziť.
- Multitasking pri náročných úlohách je v skutočnosti rýchle prepínanie pozornosti medzi nimi.
- V experimentoch Rubinsteina, Meyera a Evansa (2001) stálo každé prepnutie medzi úlohami čas a strata rástla so zložitosťou pravidiel úlohy.
- Sophie Leroy (2009) opísala „zvyškovú pozornosť“: po prechode od nedokončenej úlohy časť pozornosti zostáva pri nej a výkon v novej úlohe je horší.
- Číslo „multitasking stojí až 40 % produktívneho času“ je odhad, ktorý podľa APA uviedol psychológ David Meyer, nie výsledok jedného konkrétneho merania.
- „23 minút“ je priemerný čas, za ktorý sa ľudia v terénnej štúdii Glorie Mark vrátili k prerušenej práci (medzitým robili asi dve iné veci), nie čas potrebný na znovusústredenie.
Multitasking v psychológii vs. v počítači
Slovo multitasking prišlo z informatiky. Počítač alebo mobil „multitaskuje“, keď má spustených viac programov a operačný systém medzi nimi strieda výpočtový čas tak rýchlo, že to vyzerá ako súbeh. Ak hľadáš, ako na tablete zobraziť dve aplikácie vedľa seba, pozri pomocníka výrobcu – tento článok je o ľuďoch.
V psychológii znamená multitasking situáciu, keď sa človek snaží venovať dvom alebo viacerým úlohám naraz: telefonovať a písať, počúvať prednášku a odpisovať na správy, šoférovať a nastavovať navigáciu. Pri úlohách, ktoré vyžadujú pozornosť, sa mozog správa podobne ako starý počítač – nebeží paralelne, ale prepína. Len nie tak rýchlo a nie zadarmo.
Čo sa deje v mozgu pri prepínaní
Joshua Rubinstein, David Meyer a Jeffrey Evans (2001) v štyroch experimentoch nechali ľudí buď opakovať rovnakú úlohu, alebo striedať dve rôzne (triediť tvary podľa rôznych pravidiel, riešiť rôzne typy príkladov). Pri striedaní ľudia strácali čas. Strata bola väčšia pri zložitejších pravidlách a menšia, keď mali jasnú nápovedu, ktorá úloha je na rade. Autori to vysvetľujú dvoma krokmi: mozog musí najprv prepnúť cieľ („teraz robím B“) a potom načítať pravidlá novej úlohy.
Stephen Monsell (2003) v prehľade výskumu prepínania doplnil dôležitú vec: aj keď majú ľudia čas sa na prepnutie pripraviť, časť nákladov pretrváva. Príprava pomáha, ale úplne ich nezmaže.
Jedno prepnutie v laboratóriu stojí zlomky sekundy. V bežnom dni však neprepínaš medzi dvoma jednoduchými pravidlami, ale medzi rozpísanou ponukou, chatom a tabuľkou – a nie raz, ale desaťkrát za hodinu.
Vyskúšaj si to za dve minúty
Vezmi papier a stopky. Najprv napíš za sebou abecedu od A po T a pod ňu čísla od 1 po 20 a zmeraj si čas. Potom napíš to isté striedavo: A1, B2, C3… až T20, a zmeraj znova. Druhé kolo má rovnako znakov, a predsa býva citeľne pomalšie a s viac chybami. Je to jednoduchá ukážka, nie vedecký experiment – ale presne toto sa deje, keď medzi odsekmi odpisuješ na chat.
Zvyšková pozornosť: prečo ťa rozrobená práca brzdí
Sophie Leroy (2009) pridala ďalšiu vrstvu. Keď prejdeš od nedokončenej úlohy k inej, časť pozornosti zostane „visieť“ pri tej prvej. Nazýva to zvyšková pozornosť (attention residue). V jej pokusoch podávali ľudia, ktorí prechádzali od nedokončenej práce, v ďalšej úlohe horší výkon než tí, čo predchádzajúcu dokončili.
V praxi to vysvetľuje známy pocit: odpisuješ na e-mail, ale v hlave stále ladíš prezentáciu. Nie si naplno ani pri jednom. Leroy a Theresa Glomb (2018) neskôr ukázali jednoduchú pomoc: pred prerušením si krátko zapísať, kde si skončil a čo urobíš ďalej. Hlava potom môže úlohu „pustiť“. Viac techník v článku ako sa sústrediť.
Kto multitaskuje najviac, ten to vie najhoršie
Eyal Ophir, Clifford Nass a Anthony Wagner (2009) porovnali ľudí, ktorí bežne používajú veľa médií naraz (televízia, chat, web, hudba), s tými, čo to robia málo. Výsledok bol opačný, než by človek čakal: „ťažkí“ mediálni multitaskeri sa horšie bránili rušivým podnetom a v teste prepínania dopadli horšie, nie lepšie.
Dôležitá výhrada: ide o korelačnú štúdiu. Neukazuje, že multitasking schopnosť sústrediť sa zhoršuje – môže to byť aj tak, že ľudia, ktorí sa horšie sústredia, viac multitaskujú. Neskoršie štúdie priniesli zmiešané výsledky. Bezpečný záver je skromnejší: časté multitaskovanie z teba zdatného multitaskera zrejme neurobí.
Mýty a čísla, ktoré kolujú
| Tvrdenie | Odkiaľ pochádza | Hodnotenie |
|---|---|---|
| „Multitasking stojí až 40 % produktivity“ | Americká psychologická asociácia (APA) uvádza, že David Meyer povedal, že aj krátke mentálne bloky pri prepínaní môžu stáť až 40 % produktívneho času. Je to jeho odhad, nie číslo namerané v štúdii z roku 2001. | Odhad experta, nie meranie |
| „Po vyrušení trvá 23 minút, kým sa znova sústredíš“ | Gloria Mark v rozhovore pre Gallup opísala, že v ich terénnej štúdii (Mark, Gonzalez a Harris, 2005) sa ľudia k prerušenej práci vracali v priemere za 23 minút a 15 sekúnd a medzitým robili asi dve iné veci. | Čas do návratu k úlohe, nie čas na znovusústredenie |
| „Vyrušenie spomalí prácu“ | Mark, Gudith a Klocke (2008) v laboratórnom experimente so 48 účastníkmi zistili, že vyrušovaní ľudia dokončili e-mailové úlohy rýchlejšie a bez rozdielu v kvalite, no za cenu vyššieho stresu, frustrácie, časového tlaku a úsilia. | Skôr „rýchlejšie, ale v strese“ |
| „Ženy multitaskujú lepšie ako muži“ | Populárne tvrdenie bez robustného dôkazu. | Nedoložené |
| „Multitasking zníži IQ o 10 bodov“ | Koluje z mediálnych správ; recenzovanú štúdiu, ktorá by to ukázala, sme nenašli. | Nepoužívať |
Na tom, že prepínanie má cenu, sa výskum zhoduje. Aká veľká je, závisí od úloh, od toho, ako často prepínaš, a či máš rozrobenú prácu. Jedno magické číslo neexistuje.
Kedy multitasking nevadí
Súbeh dvoch činností je v poriadku, keď je aspoň jedna z nich automatická a nepotrebuje rozhodovanie:
- chôdza a telefonát, žehlenie a podcast, upratovanie a hudba,
- hudba bez textu pri rutinnej práci (texty piesní sa s písaním bijú viac),
- krátka mechanická práca pri počúvaní niečoho nenáročného.
Problém začína, keď obe úlohy potrebujú jazyk, rozhodovanie alebo pracovnú pamäť: písať e-mail a počúvať poradu, učiť sa a chatovať. A pozor tam, kde ide o bezpečnosť – mobil za volantom do kategórie „nevadí“ nepatrí.
6 tipov, ako prepínanie obmedziť
- Vybavuj e-maily a správy v dávkach. Namiesto priebežnej kontroly v dvoch až štyroch pevných časoch denne.
- Jeden blok = jedna úloha. Na 25–50 minút si zvoľ jednu vec a pusti si odpočet. Ako nastaviť bloky, opisuje pomodoro technika; na dlhšiu prácu deep work.
- Pred prerušením si zapíš, kde si skončil. Jedna veta „ďalší krok: dopísať odsek o cenách“ znižuje zvyškovú pozornosť (Leroy a Glomb, 2018).
- Vypni notifikácie, ktoré nie sú od ľudí. Novinky a sociálne siete počkajú.
- Jedno okno. Zavri karty, ktoré k bloku nepatria.
- Mobil mimo dosahu. Nie hore nohami na stole, ale v inej miestnosti alebo v taške.
Skús hneď: jeden blok, jedna úloha v CORTEXe
CORTEX (zadarmo pre všetkých) ti „jeden blok, jedna úloha“ uľahčí: Focus s odpočtom (Pomodoro 25/5, 50/10 alebo vlastná dĺžka) beží nad jednou úlohou a „Rýchle zachytenie“ (kláves Q) pošle rušivé myšlienky do Inboxu bez odchodu z bloku. Beží vždy len jeden časovač, takže pri prepnutí na inú prácu sa predchádzajúci čas uloží.
Časté otázky
Čo je multitasking?
V psychológii znamená multitasking snahu venovať sa dvom alebo viacerým úlohám naraz. Pri úlohách, ktoré vyžadujú pozornosť, mozog v skutočnosti rýchlo prepína a každé prepnutie stojí trochu času a presnosti. V informatike ide o súbežný beh viacerých programov.
Je multitasking mýtus?
Čiastočne. Dve automatické činnosti (chôdza a telefonát) zvládneš naraz. Pri dvoch náročných úlohách však mozog prepína, nepracuje paralelne, a výskum (Rubinstein a kol., 2001; Monsell, 2003) ukazuje, že prepínanie má svoju cenu.
Koľko času stojí prepínanie medzi úlohami?
Jedno prepnutie v laboratóriu stojí zlomky sekundy a rastie so zložitosťou úlohy; v bežnej práci sa straty sčítajú s počtom prepnutí. Citovaných „40 %“ je odhad Davida Meyera a „23 minút“ je priemerný čas návratu k prerušenej práci z terénnej štúdie Glorie Mark.
Vedia ženy multitasking lepšie?
Pre toto rozšírené tvrdenie neexistuje robustný vedecký dôkaz. Výsledky jednotlivých štúdií sa líšia a závisia skôr od typu úlohy a tréningu než od pohlavia.
Ako sa odnaučiť multitasking?
Pracuj v blokoch s jednou úlohou a odpočtom, vybavuj e-maily v dávkach, vypni zbytočné notifikácie a mobil daj mimo dosahu. Rušivé myšlienky si zapisuj a pred prerušením si poznač, kde budeš pokračovať.
Zdroje a ďalšie čítanie
- Rubinstein, J. S., Meyer, D. E. & Evans, J. E. (2001). Executive control of cognitive processes in task switching. Journal of Experimental Psychology: Human Perception and Performance
- Monsell, S. (2003). Task switching. Trends in Cognitive Sciences
- Leroy, S. (2009). Why is it so hard to do my work? The challenge of attention residue. Organizational Behavior and Human Decision Processes
- Leroy, S. & Glomb, T. M. (2018). Tasks interrupted: … how a "ready-to-resume" plan mitigates the effects. Organization Science
- Ophir, E., Nass, C. & Wagner, A. D. (2009). Cognitive control in media multitaskers. PNAS
- Mark, G., Gudith, D. & Klocke, U. (2008). The cost of interrupted work: More speed and stress. CHI 2008
- Mark, G., Gonzalez, V. M. & Harris, J. (2005). No task left behind? Examining the nature of fragmented work. CHI 2005
- Gallup Business Journal (2006). Too many interruptions at work? (rozhovor s Gloriou Mark)
- American Psychological Association: Multitasking: Switching costs
Začni hrať svoj život
CORTEX je zadarmo pre všetkých. Úlohy, návyky, ciele a odmeny v jednom systéme, na počítači aj v mobile.
VYTVORIŤ ÚČET ZADARMO